V regióne sa nachádzajú mnohé technické pamiatky, ktoré sú zaradené do zoznamov technických pamiatok. Technický stav pamiatok je značne rozdielny a väčšina z nich si vyžaduje rekonštrukciu.

Raritný lanový most v Ptrukši

Most spája obce Boťany a Ptrukša cez Latoricu a je v prevádzke od roku 1968. Tento most, ktorý vlastnými rukami v 50. rokoch minulého storočia postavili Ptrukšania, sa teší veľkej obľube aj dnes. Slúži ako významná cestná skratka k železničnej prekládkovej stanici v Čiernej nad Tisou. Stretá sa tu nielen Medzibrodžie a Použie, ale aj tri štáty - Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Visutý most je 45 metrov dlhý, meter široký, pozostávajúci z drevených dosák,  nad riekou Latorica je vo výške 7 metrov. V roku 1968 ho postavili robotníci z regiónu, ktorí si ním skracovali cestu do práce na železničnú prekládkovú stanicu v Čiernej nad Tisou. Železnica bola jediný zamestnávateľom v širokom okolí. Dnes ho využívajú cykloturisti z Maďarska, Slovenska, Čiech, aj Ukrajiny.

Zobraziť na mape

Pozostatky úzkokoľajky Remetských Hámroch

Asi pred 100 rokmi sa začali zapisovať do histórie kraja pod Vihorlatom lesné úzkokoľajné železnice. Pomáhali zvážať drevo z karpatských lesov, drevené uhlie či železiarske výrobky. Ich prevádzka  pokračovala až do 70-tych rokov 20. storočia.  Najdlhšia trať merala 43 kilometrov  a viedla z Michaloviec  cez Remetské Hámre  až na Morské oko. V celých Karpatoch bolo vybudovaných 10 000 km lesných železničiek. Takáto hustá sieť tratí na zvážanie dreva nemala obdobu  nikde inde vo svete. V oblasti Vihorlatu sa prevádzkovalo 150 km lesných dráh.

Úzkokoľajka  lesnej železnice tzv. „drevenka",  spočiatku slúžila na odvoz panstva na loveckú chatu pri jazere Morské oko a až neskôr na zvoz dreva na pílu v Remetských Hámroch. V rokoch 1922 až 1924 bola trať zrekonštruovaná a predĺžená až do Michaloviec.

V obci sa nachádza motorová mašinka a dva opleny (klaničák - špeciálny vagón na zvážanie dreva).

Zobraziť na mape

Kamenné mostíky v Trnave pri Laborci

Kamenné mostíky dodnes slúžia svojmu účelu. Sú evidované v Ústrednom zozname technických pamiatok SR.
  

Podzemné tufové pivnice v Tokajskej oblasti 

Tufové podzemné pivnice sa nachádzajú v obciach Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa a Viničky - typické podzemné pivnice vykopané v tufovej pôde (r. 1567). Portály historických gazdovských vinných pivníc vo Veľkej Tŕni (je 27 portálov a z každého sa v podzemí odvíjajú pivničné tunely). Pivnice a okolité územie sú zapísané ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka SR v Registri národných kultúrnych pamiatok SR. Pôvodne slúžili ako úkryt pred nájazdmi vojakov Osmanskej ríše. Dnes slúžia ako jedinečná forma skladovania a dlhoročného dozrievania vína s konštantnou teplotou v priebehu celého roka. Na klenbách pivníc sa vytvára odparovaním vína z drevených sudov ušľachtilá pleseň na báze penicilínu zvaná Cladosporium cellare person.

V obci Viničky je zaujímavým aj železný priehradový most cez rieku Bodrog. 
 

Vodné mlyny

V súčasnosti sú vodné mlyny v obciach Vyšná Rybnica, Hnojné, Jenkovce a v Ruskovciach aj vodná píla národnými kultúrnymi pamiatkami kvôli zachovanej originálnej architektúre a dômyselným technickým zariadeniam.  Z pôvodného mlyna v Ruskovciach sa zachovala turbína (z r. 1589) t.č. sa čiastočne využíva ako súčasť malej vodnej elektrárne. Mlyn v Pozdišovciach pochádza z obdobia približne 1. tretiny 19. storočia, t.č. sa nevyužíva. Je chránenou technickou pamiatkou. Vodný mlyn v obci Hnojné sa t.č.  nevyužíva. Vodný mlyn vo Vyšnej Rybnici bol postavený v r. 1947, t.č. sa nevyužíva.