Logo dolnyzemplin.sk

Sakrálne stavby

Rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie 

Nový kostol, zasvätený Panne Márii (bola i patrónkou uhorských kráľov), dali v Michalovciach koncom 13. storočia postaviť páni z Michaloviec (Nagymihályiovci). Chrám sa nachádzal vo vtedajšom centre, neskôr zrejme stál v strede námestia. V 14. storočí bola blízko kostola situovaná farská škola (písomná zmienka o nej patrí k najstarším záznamom o farskej škole na celom území Slovenska). V 16. – 18. storočí chrám niekoľkokrát zmenil „majiteľa“ (striedavo patril protestantom a rímskokatolíkom). Koncom 17. storočia bol poškodený a vypálený. V 18. storočí ho na podnet patróna – grófa Imricha Sztárayho – obnovili. Pôvodne gotický kostol tak získal barokovú podobu.
Do dnešných dní sa zachoval gotický zvon v kostolnej veži, v interiéri chrámu možno vidieť gotické pastofórium, neskororenesančný epitaf neznámeho šľachtica, barokový oltár z roku 1721 s mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie (oltár sem previezli z jezuitského kostola v Užhorode), pamätnú dosku (ako spomienku na obnovu kostola) z roku 1749, rokokovú kazateľnicu či patronátnu lavicu z 19. storočia. Nad hlavným vstupom do chrámu je umiestnená pamätná doska s nápisom z roku 1784.
Zvedavosť dnes vyvolávajú tunajšie krypty, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola (pochovanie v krypte si mohli veriaci zaplatiť ešte v druhej polovici 18. storočia), i zbrane, ktoré vraj mali koncom 18. storočia v útrobách chrámu ukryť sprisahanci proti panovníkovi. 

Gréckokatolícky Chrám sv. Ducha

Postavený v rokoch 1934 - 1935 v neobyzantskom slohu. Základy kláštora redemptoristov začali kopať v septembri 1930, posviacka základného kameňa kláštora sa uskutočnila 12. októbra 1930, stavebné práce boli ukončené v roku 1931 (zrealizovala ich stavebná firma Rozhon). V rokoch 1934 – 1935 firma michalovského staviteľa Juraja Byrtusa vybudovala samotný Chrám Zoslania sv. Ducha v neobyzantskom slohu. Úsilím všetkých zainteresovaných strán bol chrám za niečo viac ako rok dokončený, posviacku vykonal biskup Alexander Stojka dňa 29. septembra 1935. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov a asi 15 000 veriacich. Do nového chrámu boli následne prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika vyhotovil Vladimír Sičinský. Interiér chrámu sa zariaďoval postupne.
Po zásahu štátnej moci do cirkevných pomerov patril chrám v rokoch 1950 – 1990 pravoslávnej cirkvi (stal sa katedrálou, zasvätenou sv. Trojici). V rokoch 1986 – 1988 v interiéri pribudli nástenné ikony v nadživotnej veľkosti, ktoré rozpísali ikonopisci zo Sovietskeho zväzu (pomáhali im tiež dvaja slovenskí bohoslovci).
V súčasnosti kláštor i chrám opäť patria pôvodným majiteľom – redemptoristom.
Pred niekoľkými rokmi boli do bočného oltára v chráme slávnostne uložené pozostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Pri chráme stojí zvonica, v ktorej sú umiestnené 3 zvony (posvätili ich v 30. rokoch 20. storočia).

 

Gréckokatolícky farský Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky

V polovici 18. storočia bohoslužby pre michalovských uniatov (neskôr gréckokatolíkov) vysluhoval v tunajšom rímskokatolíckom kostole duchovný z Topolian (išlo o samostatnú obec, ktorá je dnes už miestnou časťou Michaloviec). To, že by priamo v Michalovciach stál gréckokatolícky chrám, nespomína ani jágerský rímskokatolícky biskup v kanonickej vizitácii z roku 1773.
Nejasnosti okolo počiatku výstavby miestneho gréckokatolíckeho chrámu boli podnetom pre vznik rozličných, zatiaľ však nepodložených verzií. Prvá tvrdí, že na mieste terajšieho chrámu stála predtým drevená „cerkev“ východného obradu. Ďalšia spomína, že na ceste z Košíc do Mukačeva sa v Michalovciach údajne zastavila imperátorka Mária Terézia a keď videla nedokončený chrám (vystavaný bol len po okná, pokrývala ho slama a v takýchto podmienkach sa konali bohoslužby – výstavbu vraj prerušila cholera), poslala sem 28 robotníkov, aby chrám dobudovali.
Nad hlavným vstupom do tohto sakrálneho objektu sa nachádza rokoková kartuša, na ktorej je dvojhlavý orol s cisárskou korunou a nápisová stuha v cyrilike s náboženským obsahom – vidno tu tiež rok, zrejme datujúci stavbu. Barokovo-klasicistický gréckokatolícky chrám bol úplne dostavaný podľa plánov tereziánskej stavebnej komory pravdepodobne až v roku 1787. Chrámový mobiliár pochádza najmä z 20. storočia, maľby na stenách a strope interiéru sú z roku 1985.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho

Kaplnka na Hôrke (Hrádku) je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach. S myšlienkou postaviť neogotickú kaplnku – rodinnú hrobku rodiny Sztárayovcov – prišiel gróf Anton Sztáray. Jej realizácie sa však už nedožil – zomrel iba niekoľko dní pred samotným začiatkom výstavby (vedením stavebných prác, ktoré začali dňa 2. septembra 1893, bol poverený Viliam Fröde – nemecký architekt, autor návrhu). Výstavbu teda financoval správca majetkov rodiny Sztárayovcov, resp. grófova manželka Františka Batthyány. Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku bola dokončená a posvätená v roku 1898. Vo veži je umiestnený zvon, ktorý ulial Ferencz Valser v Budapešti v roku 1894, a nad vchodom – v tympanóne – sa vyníma erb rodiny Sztárayovcov s vročením 1893. V kaplnke i pred ňou boli pochovávaní členovia rodiny Sztárayovcov, resp. ich príbuzní. V blízkosti kaplnky sa nachádza Cintorín Červenej armády, rozsiahly židovský cintorín a dom, v ktorom žil a pracoval maliar Teodor Jozef Mousson (dnes tu sídli hvezdáreň).

Chrám Sv. Michala v Topoľanoch

Chrám Sv. Michala v Topoľanoch v podobe akú dnes poznáme, bol náhradou za pôvodný drevený gréckokatolícky chrám z roku 1718. Podľa schématizmu Mukačevskej eparchie bol prvotný chrám postavený na niekdajšom pohanskom svätisku preto ho naši predkovia zasvätili sv. archanjelovi Michalovi. Naši predkovia drevený chrám z časti obmurovali ale nakoniec ho predsa zbúrali a na jeho mieste vystavili dnešnú cerkev. Vysviacka nového chrámu sa konala v roku 1938, chrám bol dokončený v roku 1939. Chrám sa staval pod vedením o. Kaliňáka (1937) ktorý ho aj sám projektoval. Z dejín Topoľan je potrebné spomenúť, že 17. 10.1969 tu boli pohrebné obrady Dominika Trčku za účasti mnohých veriacich i duchovenstva. Architektonicky patrí k najkrajším chrámom v Apoštolskom exarcháte. 

Rímskokatolícky kostol v Ruskej

Z kostolov na Dolnom Zemplíne, predstavujúcich významné kultúrno-historické pamiatky, patrí medzi turistami najviac navštevované rímskokatolícky goticko-renesančný kostol v Ruskej (s druhou loďou pristavanou v r. 1912 – 1920), v ktorom bol v r. 1572 pochovaný slávny egerský hradný kapitán István Dobó. V r. 2008 boli jeho telesné pozostatky, objavené počas opravy podlahy kostola v krypte, slávnostne znovu pochované v rekonštruovanom náhrobku v chráme. Kostol je významnou kultúrnou pamiatkou obce. Je dvojloďový, bohato zdobený nástenými maľbami. Pôvodne bola postavená kaplnka v rokoch 1150 - 1200 a až Dobó nechal kostol rozšíriť. Dnešnú podobu má kostol od rekonštrukcie v r. 1914 - 22. 

Kostol v Klokočove

Vysokú a pravidelnú návštevnosť má aj gréckokatolícky kostol v podvihorlatskej obci Klokočov, ktorý má charakter pútnického miesta. Kostol je navštevovaný kvôli zázračnej plačúcej ikone Bohorodičky. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená.

Fotoalbum k článku

Súvisiace články

Drevené kostolíky
Fa templomok
Hrady
Kláštory
Kolostorok
Szakrális épületek
Várak

Mapa a body záujmu

Videá z regiónu