Sobota 07.12.2019, meniny oslavuje: , zajtra: , aktuálne počasie: -2/5 počasie
späť na úvodnú stránku search within the site mapa stránok kontakt na správcu stránok
Змінити на УкраїнськийSwitch to English languagePrzełącz na język polski

Chránená krajinná oblasť Vihorlat

Vyhláškou MŽP SR č.111/ 1999 Z.z z 19. apríla 1999 bolo územie CHKO Vihorlat vyhlásené na výmere 17485,2428 ha. Územie sa nachádza v okresoch Sobrance, Michalovce, Humenné a Snina. Vihorlat patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska a prevahou listnatých, najmä bukových lesov. Vypína sa nad rozsiahlou Východoslovenskou nížinou a jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku 1000 metrov.

Územie je významné z viacerých hľadísk: vodohospodárskeho, lesohospodárskeho. Je hlavným zdrojom a regulátorom zásobovania vodou. Druhoradým významom je rozvoj cestovného ruchu z hľadiska potreby oddychu a rekreácie. Zvyšujúca sa návštevnosť CHKO Vihorlat ovplyvňuje aj blízkosť Zemplínskej šíravy, kde sa v čase letnej sezóny zrekreuje každoročne množstvo ľudí. Návštevníci CHKO môžu využívať náučné chodníky na Morské oko, Sninský kameň, Sninské rybníky, najvyšší vrch v chránenom pásme – Nežabec ( 1023m ). V tomto chránenom území platí druhý stupeň ochrany.

Vihorlat (1 076 m n. m.) je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy. Na úbočí vrchu sa rozprestiera  CHKO Vihorlat. Na severnej strane kopca sa nachádza Vojenský obvod Valaškovce, preto na vrchol nevedie žiadna oficiálna turistická značka. Z vrchu sú dobré podmienky pre závesné lietanie.
 

Vihorlatské vrchy

Vihorlatské vrchy (skrátene aj Vihorlat) je pohorie sopečného pôvodu, krajinný celok Vihorlatsko-gutínskej oblasti, ktorý sa rozprestiera na východe Slovenska. Na jeho území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Vihorlat. Vihorlatské vrchy na juhu a západe hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou, na severe s Bukovskými vrchmi, Laboreckou vrchovinou a Beskydským predhorím. Pohorie Vihorlat prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny. Kým okrajové časti Východoslovenskej nížiny dosahujú 250 – 300 m n. m., vrcholové časti Vihorlatu presahujú 1 000 m n. m., čím vertikálne prevýšenie dosahuje az 800 m.

Mladovulkanické pohoria na Slovensku vznikali koncom treťohôr. Vo Vihorlate sa začala sopečná činnosť neskôr, asi pred 15 mil. rokov, a viaže sa na vznik hlbinných zlomov, ktoré otvorili vstupové cesty sopečným hmotám. Na zlomoch tohto systému sa nachádzajú všetky významnejšie vulkanické centrá pohoria - pri Morskom oku, v záveroch Porubského a Sokolského potoka, na vrchu Vihorlat a na vrchu Kyjov. Najvyššie vrchy pohoria, ako je Vihorlat, Veľká Trestia, Motrogon, Ščob, Veža a iné, vznikali v poslednej etape vulkanizmu zhruba pred 9 mil. rokov a sú tvorené prevažne andezitmi. 

Sopečná činnosť vo Vihorlate sa odohrávala prevažne v poklesávajúcom území a iba v neskoršom období bolo celé pohorie vyzdvihnuté vysoko nad svoje okolie. V dôsledku toho sa na väčšine územia nestretávame s typickým vulkanickým reliéfom, ako sú sopečné kužele a pod., ale vyskytujú sa tu prevažne erózno-zlomové formy s prejavom stratovulkanickej stavby.
Hoci Vihorlat patrí k najmladším pohoriam, jeho povrch je značne deštruovaný. Pôvodne vyššie vrchy sa vplyvom erózie a častých rozsiahlych zosuvov postupne zmenšovali. Početné svahové toky odnášali pódotvorný materiál a na bázach svahov vytvárali mohutné náplavové kužele. Odkryté lávové prúdy sa rozpadali na veľké kamenné bloky a kamenné moria.

Lesné hospodárstvo

V období pred pár storočiami pohorie Vihorlat pokrývali prírodné lesy (pralesy), v nich spoločenstvá rastlín a živočíchov boli dlhým vývojom prispôsobené spoločnému životu v určitých podmienkach prostredia, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a tvorili s prostredím neoddeliteľný celok. Takýto les mal stále drevinové zloženie, bol odolný proti nepriaznivým biotickým a abiotickým vplyvom prostredia, mal priaznivé vodohospodárske i klimatické účinky, bol zdravý, krásny a vôbec nepotreboval ľudskú starostlivosť.
Kým bola spoločenská výroba na nízkom stupni vývoja, poskytoval prírodný les pôvodným obyvateľom všetko, čo z neho pre svoju hospodársku činnosť potrebovala spoločenská výroba sa však stále zvyšovala. Popri dreve na stavebné účely a palivo sa zvyšovali potreby dreva pre baníctvo, hutníctvo, sklárstvo, a tak nápor na prírodné lesy Vihorlatu narastal. Výrazne sa prejavil v ľahko prístupných nižšie položených porastoch, kde prírodné lesy vystriedali lesy hospodárske s pôvodným drevinovým zložením alebo s vysadenými nepôvodnými drevinami Vihorlatu, napr. smrekom.

Pomerne dlho zostali nedotknuté prírodné lesy v ťažko prístupných vrcholových častiach pohoria. Ojedinelá túlava ťažba na stavebné účely a palivo, pálenie dreveného uhlia, hlavne z bukového dreva, výroba potaše a podobne neboli ešte významným zásahom do prirodzenej štruktúry lesných porastov.
18. a 19. storočie sa vyznačuje všeobecným nedostatkom dreva. Po vyčerpaní zásob v nižšie položených porastoch Vihorlatu začína sa nápor aj na dovtedy neprístupné porasty, hlavne po tom, keď tunajšie lesy prešli do majetku rodín Széchényiovcov - Vanderbiltovcov. Vybudovaním lesnej železničky Remetské Hámre - Morské oko sa začali prírodné lesy v jej priľahlých častiach intenzívne premieňať na hospodárske lesy, kde sa síce pôvodné dreviny prirodzenou cestou obnovili, ale prírodné lesy sa zachovali len na extrémnych stanovištiach na malých plochách.
 

Baníctvo a železiarstvo

Napoleonské vojny na začiatku 19. storočia priniesli konjunktúru železiarskeho priemyslu. Prudké stúpanie cien železa a železiarskych výrobkov bolo podnetom pre zakladanie nových hámrov, hút a železiarní. Najväčší význam z pomedzi novozaložených menších železiarní mali železiarne v Zemplínskych a Remetských Hámroch. Podnet na založenie Zemplínskych Hámrov dal Štefan Rholl, ktorý sem prišiel zo Spiša a dal hľadať v pohorí Vihorlatu zlato a striebro. Výsledkom hľadania bola železná ruda a silikáty na severozápadnom úpätí Sninského kameňa. Prieskum v lese robil hutman, ktorý ukazoval, kde sa má začať kopať štôlňa. Najskôr sa vykopali veľké jamy a potom sa z bokov ťažila železná ruda. Vzniknuté jamy sa zasypávali hlušinou. V lese sa ťažila aj troskotvorná prísada. S ťažbou rudy sa tu prestalo až okolo roku 1904.
Okrem rudných žíl poskytol treťohorný vulkanizmus na Slovensku aj nerudné suroviny. Vo Vihorlate sú najrozšírenejšie a najpoužívanejšie andezity. V súčasnosti sa ťažia v lome v Zemplínskych Hámroch.
 

Cesty

Práce v lese už v minulosti boli priestorove veľmi rozptýlené. Ešte do druhej svetovej vojny bola na území pohoria Vihorlat pomerne riedka sieť lesných ciest. Vyťažené drevo sa z porastov približovalo gravitačne alebo pomocou ťažných zvierat a odvážalo sa na vozoch po známych furmanských cestách. Furmanské cesty boli čiastočne spevnené úzke lesné cesty, ktoré nenarúšali charakter krajiny a nevyžadovali výrub širšieho prieseku v lesných porastoch. Zvýšená požiadavka na drevnú hmotu zvyšovala nároky aj na jej dopravu. Starý spôsob dopravy pomocou koňských záprahov tejto požiadavke už nestačil.
 

Železnica

V roku 1906 postavili v doline Okny nad Remetskými Hámrami vtedajší majitelia lesov „železničku“ s drevenými koľajnicami. Vozíky na dopravu dreva tahali konské záprahy. V roku 1924 postavili úzkokoľajovú železničku s rozchodom 760 mm. Prvá trasa úzkokoľajky viedla z lesného úseku Múr popod Vihorlat cez Porubu a Jovsu do Michaloviec. Po železničke dopravovali drevo, vypálené uhlie a železiarske výrobky. Železnička bola využívaná aj na dopravu miestnej šľachty a inteligencie, ktorá podnikala výlety do lesov Vihorlatu. V roku 1939 postavili novú trasu železnice ktorá viedla z Morského oka cez Remetské Hámre do Nižnej Rybnice. Prázdne vagóny na dopravu guľatiny, rovnaného dreva ako aj vagón na dopravu lesných robotníkov smerom hore ťahala lokomotíva poháňaná parou. Neskôr parná lokomotíva bola nahradená lokomotívou na dieselový pohon. Naložené vagóny smerom dole sa pohybovali vlastnou energiou. Počas celej trasy boli vagóny mechanicky brzdené stálou obsluhou. Na trati bolo niekoľko výhybiek a nákladných rámp. Na dopravu v nepravidelných intervaloch bola používaná aj lesná „drezina“. Hlavným rušňovodičom tzv. „mašinistom“ na trase Remetské Hámre - Morské oko bol Anton Kudelas.

Fotoalbum k článku

Mapa a body záujmu

Ubytovanie a reštaurácie

  • Hotel
  • Penzión
  • Na súkromí
  • Chata
  • Reštaurácia

  • SLOVENSKO - UKRAJINA: Spolupráca naprieč hranicou

    Slovenská republikaNorway Grants

    Projekt SK-INFO-UA Inovatívne informačné produkty cezhraničnej spolupráce je financovaný z grantu Nórskeho kráľovstva prostredníctvom Nórskeho finančného mechanizmu a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    ERDF - Investícia do Vašej budúcnosti

    regionálny operačný programEurópska únia

    Tento portál vznikol vďaka podpore z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Regionálneho operačného programu

  • O Dolnyzemplin.sk
  • O portáli
  • Kontakt
  • Nájdete nás na facebooku
  • Prispievanie na portál
  • Ako prispievať na portál
  • Ako pridať fotoalbum
  • Ako pridať panorámu
  • Ako pridať video
  • Registrácia záujemcov
  • Registrácia kontaktného miesta
  • Registrácia ubytovacích služieb
  • Registrácia stravovacích služieb
  • Propagačné materiály
  • DVD mesta Michalovce
  • Brožúry a mapy dolný Zemplín
  • Multimediálni sprievodcovia
  • Výsledky projektu SK-INFO-UA
  • Preklik na stránky mesta Michalovce Preklik na stránky portalu Uzhorod Preklik na stránky ZOOCR
    Preklik na stránky slovakia.travelPreklik na stránky Ministerstva dopravy SR border=
  • Dolnyzemplin.sk © 2011-2019 Všetky práva vyhradené.Mesto Michalovce a Singularity, s.r.o.