Logo dolnyzemplin.sk

Kaštiele a kúrie

Kaštieľ v Pribeníku

Patrí k architektonickým skvostom Medzibodrožia, je pamiatkovo chránený. Bol postavený v r. 1798 rodinou Majláthovcov, známou dobročinnosťou. Ku kaštieľu bola neskôr pristavaná kaplnka, ktorá bola vysvätená v roku 1807 – dnes verejný rímsko-katolícky kostol. V roku 1899 bol kaštieľ úplne prestavaný v historizujúcom štýle. Bolo vybudované poschodie, došlo k rozšíreniu komplexu obslužných a hospodárskych budov a pribudlo aj nové zariadenie. Kaštieľ v tvare U má reprezentačný zovňajšok; dlhé krídla tvoria hospodárske budovy. Bohato je zdobené jeho priečelie. Na ľavej strane je točité schodisko, ktoré je nasmerované na anglický park.

V posledných rokoch prebieha rozsiahla rekonštrukcia s citlivým prístupom k pamiatke. V dôsledku toho bola veľká čas komplexu kaštieľa obnovená v pôvodnej kráse, ba dokonca pričinením umelcov z Mezibodrožia pribudli nové, výtvarné prvky. Park je udržiavaný a prežíva tu tradícia chovu koní, založená J. Majláthom. Stredná odborná škola v Pribeníku má nový jazdecký areál, v ktorom sa každoročne konajú dostihy.

Boršiansky kaštieľ

Kaštieľ má veľký význam ako pamiatka (rodisko) Františka II. Rákocziho. Aj napriek zdaniu opustenosti nás prekvapí vysokou historickou i architektonickou hodnotou. František II. Rákóczi – sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711, sa narodil v boršianskom kaštieli, ktorý predstavuje ojedinelý komplex renesančného šľachtického sídla.

Stavbu renesančného kaštieľa dokončili v roku 1570. Podľa nápisu na kamennom portáli ho dal vybudovať Mikuláš pôvodom z rodu Kamarásovcov, ktorý splynul s rodom Zeleméryovcov. Kaštieľ postavili na pôdoryse v tvare písmena L. Do kaštieľa sa vstupovalo zo západu cez kamenné premostenie vodnej priekopy, pričom pôvodne sa od vstupného portálu spúšťal padací most. Priekopy obkolesovali celý areál dvojpodlažného kaštieľa. Pri hlavnom vstupe nechýbala padacia mreža.

Popod kamenný portál sa vchádzalo na nádvorie, na ktorom stáli hospodárske budovy. Pre kaštieľ bolo typické množstvo renesančne zdobených okien, ktoré presvetľovali jednotlivé miestnosti. Tie vykurovali krbmi umiestnenými v rohoch miestností, taktiež renesančne vyzdobenými. Asi takto vyzeral kaštieľ, keď v ňom v roku 1676 uzrel svetlo sveta legendárny František II. Rákóczi.

Kaštieľ bol neskôr viackrát poškodený, pričom menšie úpravy sa uskutočnili najmä v 18. a 20. storočí. Prvé múzeum tu zriadili počas druhej svetovej vojny, avšak po nej kaštieľ postupne chátral – podobne ako mnohé iné na Slovensku. Dnes je majetkom obce, ktorá sa snaží o čo najvernejšiu rekonštrukciu. Kaštieľ má novú strechu a rekonštruujú sa najmä novšie objekty. V obnovených miestnostiach sídli múzeum s artefaktmi dokumentujúcimi dejiny kaštieľa a rodu Rákócziovcov. Viaceré zozbierané artefakty pripomínajú najmä život a pôsobenie Františka II. Rákócziho. Pozoruhodná je napríklad jeho busta od sochára J. Mayera z roku 1907 umiestnená pred hlavným vchodom.

Kúria rodiny Wiczmándy a Budkovský kaštieľ

V Budkovciach sa nachádza kúria rodiny Wiczmándy. Rodina Wiczmándyová je v obci po Buttkayovcoch druhá najvýznamnejšia. Ako jediní šľachtici okrem Buttkayovcov vlastnili (od r. 1568) právo meča.

Renesančný, tzv. Buttkayovský kaštieľ z roku 1617 nepravidelného pôdorysu v strede obce Budkovce na malom námestí. Miestni zemepáni Buttkayovci dostali v roku 1489 povolenie postaviť si nový hrádok. Nepredpokladáme však, že bol v katastri obce Budkovce. Dnešný renesančný kaštieľ postavili v roku 1617, upravovali ho v 18. a 19. storočí. V kaštieli je dnes zdravotné stredisko a lekáreň.

Kaštieľ v Strede nad Bodrogom

Szerdahelyiovský kaštieľ, kaštieľ rodu Vécsey, renesančný kaštieľ v Strede nad Bodrogom, bývalý stredoveký hrad, či hrádok. V roku 1670 dal zbúrať generál Spork stredoveký objekt, pravdepodobne aby nebol ďalej využívaný v stavovských povstaniach. Na mieste hradu dal začiatkom 18. storočia Ladislav Vécsey vystavať svoje sídlo kaštieľ. Ten neskôr viackrát upravovali a prestavali.Po rozsiahlej rekonštrukcii v 80. rokoch 20. storočia je dnes v kaštieli sobášna sieň, kancelárie obecného úradu a viacerých inštitúcii. Záhrada je prístupná verejnosti. 

Fotoalbum k článku

Súvisiace články

Csillagvizsgáló
GITAROVÉ MÚZEUM SLOVAKIA
Honismereti múzeum Tőketerebes
Hrady
Hvezdáreň v Michalovciach
Kastély
Literárne múzeum Pavla Horova
P. Horov Irodalmi múzeum
Szobránci Gitármúzeum
További múzeumok
Vlastivedné múzeum v Trebišove
Várak
Zempléni múzeum Nagymihályban
Zemplínske múzeum v Michalovciach
Ďalšie múzea

Mapa a body záujmu

Videá z regiónu