Hrady
Viniansky hrad
Zrúcanina na homoľovitom kopci sopečného pôvodu (325 m n.m.) asi 1,5 km SZ od obce. Obec je staršia, hrad vznikol pred r. 1312, kde bol počas bojov Omodejovcov s kráľom Karolom Róbertom poškodený. Mal viacerých majiteľov (prvými boli Kaplonovci, neskôr Sztáraiovci. Počas bojov kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom bol poškodený, ale majitelia ho provizórne opravili. Po povstaní Františka II. Rákocziho bol z bezpečnostných dôvodov zbúraný a menil sa na zrúcaninu. Keďže nebol veľmi zmenený neskoršími prestavbami, je typickým príkladom stredovekej pevnostnej architektúry.
Hrad Zemplín
Zvyšok župného hradu, nachádzajúci sa na rozľahlom plochom návrší staršieho hradiska (121 m n.m.) obce Zemplín. Okraje návršie zvyšujú 5 m vysoké valy, ktoré ukrývajú drevozemné hradby pôvodne keltsko-dáckeho, neskôr slovanského hradiska. Od 11. stor. sa stáva župným centrom – hradom. V 12. stor. vňom postavili románsky kostol, v 13. stor. sa stal aj centrom župnej cirkevnej správy. Vystriedali sa vňom viacerí majitelia (Peter, syn Petéňa, Drugethovci, Perényiovci). Počas protihabsburských povstaní bol viackrát vypálený a od začiatku 18. stor. bol už pustý. Od r. 1754 bol sídlom župných úradníkov „župný dom“.
Parustan (Purušťan)
Hrad nad obcou Bačkov v strednej časti Slanských vrchov, postavený na vrchole hrebeňa (610 m n.m.). Vznikol asi na rozhraní 13.- 14. stor., kvôli odľahlej polohe bol opustený už asi v 15. stor.
Parič
Zrúcanina nížinného (vodného) hradu v zámockom parku na V okraji Trebišova. Hrad vznikol pri osade, ktorej meno prevzal a neskôr po spojení s mestečkom sa nazýval aj trebišovským hradom. Najprv mal asi drevozemný charakter, od začiatku 14. stor. bol murovaný. Hrad zohral úlohu v 15. - 16. storočí počas bratríckych bojov. Thökölly ho dal v r. 1686 vyhodiť do povetria.
Choňkovce – nový Tibavský hrad
Zvyšky neveľkého hradu v polohe Hradzisko (330 m n. m.) na skalnatom hrebeni Borola cca
3 km severovýchodne od obce. Hrad postavený pravdepodobne v 2. pol. 14. stor. prevzal úlohu staršieho hradu v Podhorodi, zanikol asi po r. 1418.
Podhoroď - starý Tibavský hrad
Zvyšky základov hradu na strmom brale (s kameňolomom) bradlového pásma (405 m n.m) ihneď pri severovýchodnom okraji obce. Podľa charakteru stavby a nájdeného materiálu sa predpokladá vznik na prelome 13. a 14. stor. Hrad zničili vojská Karola Róberta asi v r. 1321. Hrad už nebol obnovený, ako náhrada poslúžil nový hrad pri Choňkovciach.
Csonkavár – hrad v Kráľovskom Chlmci
Hradný kaštieľ v Kráľovskom Chlmci, bol postavený Petrom Perényim po moháčskej bitke - prvé písomné zmienky sú z roku 1530. Perényi, ktorý prežil bitku ako mladý strážca koruny, ovládol majetky rodiny Palóczyovcov (Palózczy v tejto bitke padol) a aj mestečko Kráľovský Chlmec. Po smrti Perényiho bolo na základe § 46 Uhorského zákonníka z roku 1548 nariadené zbúranie hradu, keďže jeho majiteľ sa postavil na stranu Jána Zápoľského. Rozhodnutie sa realizovalo až po roku 1558, keď generál Telekessy vypudil z Medzibodrožia Perényiho potomka Gabriela. Hrad postavený z andezitu odvtedy pustol a časť stavebného materiálu bola použitá na iné stavby. Zachovali sa iba zvyšky múrov obytnej veže a nepatrné zvyšky obvodového muriva. Miestny názov "Csonkavár" (čítaj Čonkavár) znamená "okyptený hrad".
Veľký Kamenec
Na juhu Slovenska, tesne pri hraniciach s Maďarskom, sa nachádza Veľký Kamenec. Jeho architektonickou i historickou dominantou je gotický hrad, ktorý stojí na pahorku na okraji obce. Od ruín sa ponúka pohľad na nížiny Bodrogu, Tajbu, Zemplínske vrchy i za hranice. Podľa historických písomností od roku 1280 vlastnili obec Veľký Kamenec (Veľký Kevešd) synovia šľachtica Šimona. V roku 1459 hrad získal Ján Huňady. K hradu sa viaže príbeh o Paracelsovi – svetoznámemu lekárovi z 15. storočia i povesť o uhorskom kráľovi rumunského pôvodu - Matejovi Korvínovi.
Brehov
Zvyšky malého murovaného hrádku na okraji kopca Várička (160 m n. m.) 200 m S od obce nad kláštorným kostolom. Hrádok pochádzal asi zo 14. stor., zanikol počas bratríckych bojov.
Cejkov
Zvyšky hradu na kužeľovitom návrší Várheď (215 m n. m.) V od obce. Bol postavený niekedy po r. 1316, zničený bol v priebehu Thököllyho povstania v r. 1673.