Barokovo-klasicistický kaštieľ s prízemnými bočnými krídlami – bývalé šľachtické sídlo – slúži od roku 1957 pre potreby Zemplínskeho múzea. V jeho priestoroch sú umiestnené viaceré expozície. Areál ešte dopĺňa koniareň z 19. storočia, v blízkom parku je zas situovaný neskororenesančný objekt tzv. starého kaštieľa.

Poschodový hotel Zlatý býk dal v rokoch 1905 až 1906 postaviť Gabriel Strömpl – jeden z najbohatších Michalovčanov. V jeho rozsiahlych priestoroch sa nachádzala krčma, kaviareň s cukrárňou, reštaurácia, veľká sála, ubytovacia časť, rôzne iné miestnosti, bola tu aj terasa, garáže, autoopravovňa či čerpacia stanica.

Novú budovu pre michalovskú samosprávu postavili v rokoch 1927 až 1928 podľa projektu Ľudovíta Oelschlägera na mieste bývalého súkromného domu. Časť priestorov sa tiež prenajímala. Na pôvodne sledovacej veži, slúžiacej miestnym hasičom, inštalovali v neskoršom období hodiny.

Ozdobu hlavného námestia v Michalovciach dodnes predstavuje banková budova, vystavaná v roku 1911. Na prízemí objektu v minulosti takmer nepretržite sídlila banka, ostatné priestory zaberali obchodíky, drobné prevádzky, ambulancie, kancelárie a byty, vo dvore sa nachádzalo malé átrium.

O tom, že pôvodne išlo hlavne o bankovú budovu, výraznejšie prestavanú okolo roku 1912 v štýle uhorskej secesie, svedčia architektonické prvky na priečelí – úľ na hlavnom štíte a reliéfy kováča a kosca medzi oknami. Sídlili tu rôzne banky, knižnica, dnes celý komplex slúži zdravotníctvu.

Tento objekt bol v druhej polovici 18. storočia sídlom Soľného úradu, o storočie neskôr tu mal svoje priestory slúžnovský úrad. Známy je však ako súdna budova s vlastnou väznicou. Vzhľad objektu sa zmenil niekedy po roku 1927, keď k nemu pristavali nové krídlo, isté zmeny zaznamenala i fasáda.

Okolo roku 1905 vyrástla na miestach, kde sa v minulosti rozprestierali bažiny, zaujímavá stavba v štýle miestnej secesie, typická svojou nárožnou štvorcovou vežou. Jej názov bol odvodený od pôvodného priezviska jedného z architektov budovy. V objekte sídlil hotel, banky či menšie prevádzky, časť slúžila i na bývanie.

„Maliar zemplínskeho ľudu a slnka“ Teodor Jozef Mousson pôsobil v Michalovciach v rokoch 1911 – 1944 (býval na viacerých miestach), v roku 1931 sa so svojou rodinou usadil vo vilke na Hrádku (umelcovi ju prenajal Alexander Sztáray). Časom si dal maliar k domu pristavať i ateliér. V neskoršom období bol objekt adaptovaný pre potreby hvezdárne.

Na vrchole Hrádku sa vyníma neogotická kaplnka – rodinná hrobka Sztárayovcov, ktorá je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky svätého Michala v Košiciach. Dokončená a posvätená bola v roku 1898. Vo veži je umiestnený zvon z roku 1894, v tympanóne nad vchodom zas vidieť sztárayovský erb s vročením 1893.

Dnes už neexistujúca židovská synagóga postavená v r. 1888 v maurskom štýle prežila obe svetové vojny. Žiaľ, zbúrali ju v roku 1975. Oficiálnym dôvodom bolo to, že na jej mieste bude stáť dom kultúry, alebo divadlo.